Netradičný „KONÍČEK“? Kúzlo rodokmeňa …
|V čom spočíva tajomstvo sviežej mysle a pozitívneho prístupu k životu?
Myslím, že veľa záleží predovšetkým na voľbe uhla pohľadu na to, kedy, kde a ako žijeme, s kým sa stretávame, čo nás zaujíma a čomu veríme, o čom pochybujeme, čo nás v živote teší a baví a čo naopak trápi, čím sa dojímajú, čo v nás zaručene vyvoláva úsmev alebo neovládateľný smiech… to ale samozrejme zďaleka nie je zoznam všetkého, čím je utváraná naša osobitosť, to, akí sme – ako sa cítime my sami, ako pôsobíme na ostatných…
Iste nemalú úlohu v našom živote zohráva aj schopnosť nadchnúť sa pre niečo, byť niečím zaujatý, povýšiť čosi na „stredobod“ svojich záujmov, myšlienok, svojho životného naplnenie… Tak sa väčšinou zrodí to, čomu sa hovorí „KONÍČEK“ … Láska mnohokrát na veľký kus života.
Mám tetu ako z rozprávky… Je to pani, ktorá – už pred časom – prekročila prah osemdesiatky, avšak len počtom svojich prežitých rokov, zapísaných v knihe života… Neobyčajne pozitívna žena, s ktorou je pre mňa sviatok „pobudnúť“. Žena, ktorá má životnej energie na rozdávanie, hoci by sa jej tejto už naopak dávno mohlo nedostávať. Rozžiarená bytosť s bystrosťou zmúdrelej staroby, s nevyhnutným životným nadhľadom, s láskavosťou človeka, ktorý už mnohé zažil, mnohé získal, ale aj veľa v živote stratil. So zmyslom pre humor, so srdcom plným lásky k svojim blízkym, k životu, ktorý prežíva a ešte dlho, ako dúfa a verí, žiť bude… Má predsa ešte „prácu“, úlohu, poslanie, ktoré musí splniť skôr, než odíde kamsi ďaleko , kde jej bude dopriate opäť sa „stretnúť“ so všetkými, ktorých mala rada.
Vytvára totiž rodokmeň svojho rodu… Už roky sa preberá dávno zažltnutými, vyblednutými fotografiami, dopĺňa, zapisuje, vyhľadáva a triedi najrôznejšie podrobnosti a súvislosti tak, aby obraz doby (kronika života jej predkov – tých, s ktorými sa stretnúť nikdy nemohla až po tých, s ktorými ju spája puto najtesnejšie) bol čo najvernejším svedectvom, dokumentom o časoch, na ktoré by sa inak zabudlo… Trpezlivo (a s láskou!) preto systematicky mapuje – kúsok po kúsku – konkrétne úseky „svojej“ histórie, histórie svojho pôvodu, a hľadá stopy zanechané predkami… Už do niekoľkých objemných zväzkov vtesnaná zvláštna „energia doby“.
Čo záznam, to útržok životného príbehu, ktorý sa skutočne stal, čriepok času s konkrétna nezmerateľnou výpovednou hodnotou predovšetkým pre tých, ktorí sa cítia byť týchto dávnych udalostí samozrejmou súčasťou. Príbehov, na ktorých začiatku vždy boli dvaja – muž a žena… Je fascinujúce odkrývať tajomstvá zastrené v čase, poskladať mozaiku z pestrých úlomkov minulosti (bez ktorých by nebola ani konkrétna daná prítomnosť), a nazerať na osudy predkov optikou dnešnej doby… Zatiaľ ani ona sama nemôže vedieť, kam až sa jej nakoniec podarí v histórii jej rodu dôjsť.
Výsledkom popisovanej snahy mojej milej tety zanechať svojim prapotomkom pravdivé svedectvo o časoch dávno minulých je ale pre mňa predovšetkým cenná pamiatka na ňu samotnú… Výnimočný „KONÍČEK“, ktorému sa začala venovať až na prahu staroby, „KONÍČEK“, ktorý jej prakticky paradoxne zatiaľ nedovolil zostarnúť… a súčasne záchytný bod, pomocník v čase, keď ovdovela a potrebovala nájsť nový zmysel svojho života a upnúť sa k nemu. Dôvod, prečo neprepadnúť smútku z náhleho osamelosti, prečo v sebe pozbierať silu k ďalšiemu, kvalitatívne už ale inému, životu. Výsledkom je už teraz produkt neobyčajne silnej (a posilňujúcej) pozitívnej životnej energie…